Navigácia

Obsah

Základné informácie obce Liptovská Sielnica

Samosprávný kraj Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Počet obyvateľov k 31.12.2017 602
Rozloha

1724 ha

Prvá písomná zmienka r. 1256

 

 

Obec Liptovská Sielnica

Obec sa nachádza na severnom brehu priehrady Liptovská Mara, v prekrásnom prostredí Chočských vrchov na západe a Západných Tatier na severe. Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola vodnou priehradou Liptovská Mara zaplavená stará Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25.8.1974. Nová obec je postavená cca 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.

     Malebnú zaplavenú dedinku nám pripomína len cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara, ktorá bola neskôr celá zaplavená. Zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.

 

Významné osobnosti obce:

AMBROZI Samuel - narodil sa 22. marca 1748 v Liptovskej Sielnici. Bol slovenský publicista a redaktor. Vynikal aj ako básnik a okrem vlastnej náboženskej a publicistickej tvorby bol aj redaktorom novín, kazateľom, či dištriktuálnym notárom. Zomrel 13. februára 1806 v Banskej Štiavnici.

AUGUSTINI Jozef - vojenský dôstojník, cisársko-kráľovský poručík sa narodil 16. februára 1792 v Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči. Po ukončení vojenskej kariéry sa presťahoval do Liptovskej Sielnice  k rodine svojej sestry. Patril do okruhu spolupracovníkov Hroboňovcov, ktorí podporovali pozdvihnutie národného povedomia. Finančne prispieval na činnosť Matice slovenskej, na výstavbu jej novej budovy, podporoval sielnických študentov na prvom slovenskom gymnáziu vo Veľkej Revúcej. Zomrel 15. novembra 1865 v Liptovskej Sielnici.

CIMRÁK Ján - evanjelický kňaz, publicista, osvetový pracovník, sa narodil 14. novembra 1859 vo Veličnej (okres Dolný Kubín). Písal pod pseudonymom Bralský a Dolský, bol spolužiakom spisovateľa Martina Kukučína. Redigoval časopis Sion pre evanjelickú mládež. Pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskej Sielnici, kde aj 1. júna 1926 zomrel.

HROBOŇ Jakub - evanjelický kňaz, kultúrno-osvetový pracovník, ktorý sa narodil v roku 1773 v podtatranskej obci Gerlachov (okres Poprad). Študoval v Prešove, kde ho v roku 1799 vysvätili za evanjelického farára. Pôsobil vo Východnej, kde sa im narodilo aj päť synov (Peter, František, Adolf, Karol, Ľudovít Ján Miloslav) a dcéra Zuzana, najmladší syn Samo Bohdan sa už narodil v Liptovskej Sielnici, kde sa presťahovali na pozvanie. V roku 1845 tu založil Spolok miernosti. Tu ho zastihli aj revolučné udalosti 1848 - 1849 ako člena výboru Liptovskej stolice, keď podpísal aj s ďalšími evanjelickými kňazmi dokument, že ľud nepoburujú, ale žiadajú zachovanie slovenčiny vo verejnom živote, nižšom školstve a na učiteľských ústavoch. Zomrel v Liptovskej Sielnici 29. marca 1853 a na miestnom cintoríne ho pochoval liptovskosvätomikulášsky evanjelický kňaz Michal Miloslav Hodža.

HROBOŇ Miloslav Ján Ľudovít - syn Jakuba Hroboňa sa narodil 27. decembra 1817 vo Východnej. Študoval teológiu  na bratislavskom evanjelickom lýceu, s mladším bratom Samom Bohdanom teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Aktívne sa zapájal do štúrovského študentského hnutia. V roku 1844 nastúpil ako kaplán u Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom sv. Mikuláši. Neskôr prešiel do Liptovskej Sielnice, kde sa stal kaplánom u svojho otca a v roku 1853 ho zvolili za riadneho kňaza. Počas štúdií písal básne. Bol spoluzakladateľom kultúrno-osvetového spolku Tatrín a neskôr členom výboru Matice slovenskej, zasadzoval sa o používanie slovenského jazyka v Liptovskej župe. V roku 1854 sa oženil s dcérou učiteľa Petra Pavla Zátureckého a mali spolu tri deti. Zomrel 12. februára 1880 v Liptovskej Sielnici, kde je aj pochovaný spolu s manželkou.

HROBOŇ Samo Bohdan - narodil sa 24. augusta 1820 v Liptovskej Sielnici, kde 30. júla 1894 zomrel a je aj pochovaný. Bol najmladší syn Jakuba Hroboňa. Študoval teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Bol významný básnik, teológ a filológ. Kôli chorobe sa však nemohol venovať kňažskému povolaniu. Bojoval za práva slovenčiny, pomáhal Ľudovítovi Štúrovi pri jeho činnosti, patril k prvým stúpencom kodifikácie spisovnej slovenčiny. Jeho piesne a básne ukazovali krásu a zvučnosť slovenčiny. Väčšina jeho romantickej tvorby ostala v rukopise, uznania sa mu dostalo až po smrti.

JANOŠKA Jur (1856 -1930) - pôsobil ako kňaz v Liptovskej Sielnici v rokoch 1880 -1895. Bol jedným zo zakladateľov spolku Tranoscius, kde bol 26 rokov predsedom. Stal sa prvým generálnym biskupom evanjelickej a. v. cirkvi. Bol člen SNR, poslanec parlamentu v Prahe.

MARŠALKO  Ján -  narodený 27. januára 1878 v Liptovskej Sielnici. Bol slovenský sociálnodemokratický politik, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Zomrel 16. októbra 1951 v Liptovskom Mikuláši.

PLÁVKA  Andrej (ps. Martin Podhorský, Plávka-Podhorský a i.) - zaslúžilý umelec, národný umelec, narodený 18. novembra 1907 v Liptovskej Sielnici. Básnik a prozaik, inšpirovaný Štúrovcami, P. O. Hviezdoslavom. Jeho diela boli preložené do mnohých cudzích jazykov. Bol vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov, riaditeľom knižného vydavateľstva Tatran, predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrel 11. júla 1982 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

ROJKO Andrej - narodil sa 30. novembra 1824 v Liptovskej Sielnici, zomrel 10. decembra 1907 v Lome nad Rimavicou (okres Brezno). Rímskokatolícky kňaz, osvetový pracovník, publicista. Vzdelaný, kultúrne a politicky rozhľadený, polyglot. Často prekladaný ako kňaz za svoje politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka. Vystupoval proti vysťahovalectvu, sektárstvu, horlil za spoluprácu Slovanov v monarchii, za upevňovanie vzťahov s Čechmi. Podporoval aj slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši.

SALVA Karol - narodil sa 11. augusta 1849 v Liptovskej Sielnici. V rokoch 1870 - 1885 pôsobil ako učiteľ sielnickej evanjelickej školy. 13 rokov vydával časopis „Dom a škola“, ktorý bol veľkým prínosom pre národné školstvo. V Ružomberku zriadil tlačiareň, aby vydával slovenské knihy a časopisy. Pre perzekúcie bol nútený tlačiareň predať a v roku 1909 odišiel do USA. Pôsobil ako evanjelický farár v Clevelande, kde v roku 1913 zomrel.

ZÁTURECKÝ Adolf Peter - narodil sa 25. novembra 1837 v Liptovskej Sielnici. Po vyštudovaní tu pôsobil ako učiteľ, napísal stovky článkov, kde sa venoval školskej a domácej výchove dorastajúcej mládeže, vydal Slovenskú mluvnicu. Staral sa aj o kultúrne a mravné povznesenie slovenského ľudu. Roky zbieral slovenský folklór, ľudové hádanky, príslovia a porekadlá. Zomrel 1. júla 1904 v Brezne.