Navigácia

Obsah

Kostol Narodenia Panny Márie Liptovská Sielnica

     Torzo kostola Narodenia Panny Márie je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary. Ide o jeden z najstarších kostolov na Liptove. Po vzniku Liptovskej župy sa práve tu konali župné zasadnutia. Prvá úprava kostola sa uskutočnila okolo roku 1300. Kostol prešiel gotickou úpravou v roku 1520. Definitívnu podobu získal kostolík renesančnou prestavbou v rokoch 1630 - 1635, kedy prelomili múr medzi hlavnou a južnou loďou arkádovými oblúkmi a z južnej strany pristavali nízku masívnu vežu, v rokoch 1646 až 1672 baroková úprava. Od reformácie do roku 1648  bol kostol evanjelický.

Pri stavbe vodnej priehrady Liptovská Mara v rokoch 1965 - 1975 bol staticky narušený kostol zbúraný, dochovala sa len veža zo 17. storočia. Veža má hladkú fasádu a zvonovitú šindľovú cibuľu. Po dôkladnom výskume, ktorý objasnil stavebný vývoj kostolíka a priniesol aj objav základov ranorománskeho predchodcu, boli v rokoch 1973 - 1974 odobrané všetky cenné stavebné i ozdobné prvky, časti zariadenia i fresky, ktoré mali byť použité pri výstavbe kópie chrámu. kostol lm

K jej výstavbe v areáli Skanzenu liptovskej dediny v Pribyline sa však pristúpilo až po niekoľkých rokoch, počas ktorých boli niektoré uložené originálne časti zničené, či sa ,,stratili“. Kópia kostolíka bola dokončená až v roku 1998.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

EACV LS

                                              Evanjelický kostol Liptovská Sielnica

     V roku 1975 vodné dielo Liptovská Mara zatopilo 13 obcí, medzi nimi aj Liptovskú Sielnicu. História evanjelického kostola v Sielnici siaha do druhej polovici 16. storočia. Zachované písomnosti a fotografie hovoria aj o zrušení cirkevného zboru, prvý krát na konci 17. storočia kvôli rekatolizácií a druhý krát v roku 1974 kvôli vodnému dielu. Bol to smutný a boľavý pohľad na kostol, ktorý musel byť zbúraný a ktorý tu stál 191 rokov. Cirkevný zbor  bol pridružený k Cirkevnému zboru Liptovský Trnovec.

V novovybudovanej obci evanjelický kostol chýbal. Našli sa však ľudia, ktorí nechceli, aby v dedine bol Chrám boží,  no duchovné zanietenie veriacich bolo také silné, že v roku 1984 si kúpili rodinný dom, ktorý sa v prízemí upravil na motlitebňu. Do zboru prišiel br. farár Ladislav Sokol, ktorý spolu s dozorcom Jurajom Ježíkom a veriacimi túžili po novom chráme. V roku 1990 sa po veľkej byrokratickej námahe stavba nového kostola a veže odsúhlasila. Podarilo sa, 9. augusta 1992 bol kostol posvätený. Posviacku vykonal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznabia (ECAV) Pavol Uhorkai. Evanjelici si pripomenuli históriu stavby nového kostola a poďakovali Pánu Bohu, že majú miesto, kde môžu počúvať Božie slovo, spievať, modliť sa a tvoriť jednu spoločnú kresťanskú rodinu. Prvý krst sa konal 22. augusta 1992, prvý sobáš 19. septemba 1992.

Evanjelický a. v. farský úrad od roku 1999 spravuje Mgr. Dušan Brehuv, námestný farár Liptovská Sielnica.

Kontakt: 044/55 97 293, www.ecav.sk

kostol ECAV

kostol ECAV

     Na kostole sa neustále pracuje. Zhotovilo sa elektrické vykurovanie, ozvučil kostol, zakúpili elektické varhany, upravila vonkajšia fasáda kostola.... V roku 2018 sa vymenila strecha,  v roku 2019 vymenili okná, položila nová dlažba, posvätila nová krsteľnica. Kostol je obdarovaný obrazmi a vymaľovaný umeleckou rukou br. Michala Palka, ktorý v roku 2018 prevzal štafetu dozorcu cirkevbého zboru po sestre Emílii Čiapovej, ktorá verne a oddane slúžila v cirkevnom zbore 18 rokov.

Vydávajú informátor Sielnické zvony, stretávajú sa na biblických hodinách, spevokole, počas služieb Božích je nedeľná besiedka pre najmenšie deti, mládež sa stretáva v sobotu. 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

LS kostol

                                              Kostol sv. Cyrila a Metoda Liptovská Sielnica

Farnosť Liptovské Matiašovce

     V rokoch 1991 až 1997 sa postavil v Liptovskej Sielnici nový kostol. Posvätil ho biskup František Tondra  a patrónmi sa stali svätí Cyril a Metod. Sielničania dnes majú jeden   z najnovších kostolov v Liptove.

5. júla si pripomíname príchod slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda na naše územie, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Občianske združenie SPREMNI (spolok pre materializmom nepoznačené individuá) a Farnosť sv. Ladislava Liptovské Matiašovce každoročne usporiadávajú medzinárodné podujatie ,,Odkazy“, ktoré majú za cieľ nájsť a prijať posolstvá - odkazy udalostí a osobností z dejín krajiny, ktoré sú dôležitým dedičstvom pre spoločenstvo kresťanov-katolíkov a ich budúce generácie.

LS organ

     Vďaka dobrým vzťahom sielnického organistu a vtedajšieho kaplána   v Novoti na Orave dostali Sielničania vzácny dar, historický píšťalový organ. Ten slúžil pôvodne veriacim v Zákamenom a po viac ako 40 rokoch poctivej služby ho darovali do susednej Novoti. Tamojšia farnosť získala nový zvukovo bohatší organ. Keďže ten starý tiež dostali do daru, farnosť ho rovnako darovala ďalej, na nové pôsobisko na Liptov. Organ vyrobili v roku 1897 v Budapešti majster Ország Sandor so synom.

Historický organ sa do moderného sielnického kostola nehodil a okrem generálnej opravy ho bolo  potrebné prestavať. Z tohto dôvodu Sielničania spustili projekt adopcie organových píšťal. Dobrodinci si mohli vybrať píšťalu a prispieť na jej opravu ľubovoľnou sumou. Tým štedrejším nechali vygravírovať na píšťalu aj ich meno, či meno rodiny alebo firmy. Pre projekt adopcie organa vytvorili atraktívnu a prehľadnú internetovú stránku, kde si mohli ľudia priamo vybrať svoju píšťalu. Každý darca potom dostal certifikát o adopcii a ich kópie budú zviazané do knihy, ktorú uložia k organu. Sielničania si tak môžu z kostola odnášať vďaka novému píšťalovému organu ešte hlbší a bohatší zážitok.

     Okrem dobrého pocitu sa ľudia môžu zapájať aj konkrétnym skutkom do stavby kostola  a nechať v ňom nezmazateľnú stopu. 

Farárom farnosti je Marcel Šiškovič.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

kostol sv.ladislava

                                             Kostol sv. Ladislava Liptovské Matiašovce

úradné hodiny kancelárie farského úradu:

 

pondelok a piatok

 

nestránkové dni

utorok

 

po večernej omši do 18:30

streda

 

9:00-10:00, po večernej omši do 18:30

štvrtok

 

po večernej omši do 18:30

Kontakt:

 

0918/122 160, 044/55 97 262

e-mail: fumatias@citycom.sk

www.fara.sk/liptovske_matiasovce

www.facebook.com/faraliptovskematiasovce

 

     Jednou z najkrajších a najznámejších kultúrno-historických pamiatok Liptova je rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach. Pôvabný kamenný kostolík označovaný ako ,,klenot Liptova,, je jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 16. storočia. Nachádza sa vo fortifikovanom areáli s baštami a strieľňami. V interiéri sa nachádza ranobarokový oltár sv. Ladislava z polovice 17. storočia. Bočné oltáre sú zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie z roku 1741, Piety z roku 1675 a Najsvätejšej Trojice z roku 1676. Kazateľnica pochádza z polovice 17. storočia, krsteľnica zo začiatku tohto storočia. V kostole sa nachádzajú patronátne lavice rodiny Maťašovských z roku 1682  a konca 17. storočia. Súčasťou kostola je aj krypta tejto zemianskej rodiny, patrónov kostola. Fasáda kostola je členená opornými piliermi, okná s renesančnými mrežami sú polkruhovo ukončené. Na fasáde sa nachádzajú zvyšky sgrafitovej výzdoby. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Opevnenie kostola je členené kruhovými baštami so šindľovými cibuľami.

Farárom farnosti od roku 1991 je Marcel Šiškovič.

     V roku 2013 sa začala rekonštrukcia farského kostola sv. Ladislava a to opravou krovu a výmenou strešnej krytiny. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať opravou fasády, náterom zvonice, reštaurovaním oltárov a interiéru kostola.

číslo účtu Farnosti sv. Ladislava: SK10 0200 0000 0017 5690 6253

číslo účtu na reštaurovnie hlavného oltára  kostola: SK12 0200 0000 0019 1916 8399
 

Pane, odmeň dobrodincov a ich rodiny.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                         
kostol kvačany

                                           Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej Kvačany

     Ranogotický Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom severnou sakristiou, južnou vežou a západnou murovanou predsieňou, pochádza zo začiatku 14. storočia. Pravdepodobne ho dal postaviť komes Heinczmann zo Sásovej niekedy v rokoch 1319 - 1326. Najstaršie písomné správy o miestnom farárovi a kostole pochádzajú až z roku 1531, keď sa v jednej z listín spomína farár Peter z Kvačian (plebanus de Quachan).

     Svätá Katarína Alexandrijská žila niekedy v 4. storočí n.l. Jej kult sa začal rozširovať v 9. storočí, keď jej telo údajne preniesli mnísi na vrch Sinaj. Podľa legendy to bolo dievča zo vznešeného rodu, ktoré prenasledovali pre jej kresťanskú vieru, a aj preto, že odmietla manželstvo s cisárom, považujúc sa za nevestu Kristovu. Úspešne diskutovala s päťdesiatimi filozofmi, ktorých povolali, aby ju presvedčili, že kresťanské učenie je blud. Protestovala proti prenasledovaniu kresťanov u Maxentia, za čo ju lámali v kolese. Koleso sa však počas mučenia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov. Napokon Katarínu sťali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko. Kult svätej Kataríny Alexandrijskej prekvital najmä v stredoveku, v Európe pod vplyvom križiackych výprav. Pretože sa považovala za nevestu Kristovu, bola patrónkou mladých dievčat, študentov (najmä klerikov), umierajúcich, filozofov, obhajcov, remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso, a iných. Jej sviatkom je 25. november.

Ďalšia prestavba prebehla v roku 1716. Z pôvodnej stavby sa zachovalo gotické obvodové murivo, časť gotických klenieb, okien a portálov. Klenba v lodi, v južnej predsieni a v priestore pod vežou pochádza zo 16.storočia. Interiér je barokovo upravený s nástennými maľbami z roku 1716. V rámci opráv v roku 1951 reštaurátori odhalili rustikálne gotické nástenné maľby z obdobia okolo polovice 15. storočia, ktoré boli maľované technikou zvanou fresco secco.
Hlavný oltár je barokový s ústredným obrazom Korunovania Panny Márie z roku 1716, opravený v roku 1797. Pravý bočný oltár je ranobarokový oltár Michala archanjela z roku 1670. Ostatné oltáre, kazateľnica a obrazy Krížovej cesty pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. Kamenná krstiteľnica bola zhotovená v roku 1697. Do mobiliára kostola patria v súčasnosti dva zvony. Menší z nich v roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži potom, čo na tamojšiu vežu premiestnili zvon z roku 1520 z rímsko-katolíckeho kostola v Paludzi. Väčší zvon, takzvaný Starý zvon, nie je datovaný ani signovaný, ale podľa odhadov pochádza zo 16. storočia, zrejme z čias prestavby. Zvon z roku 1755, tak ako ho uvádza Súpis pamiatok na Slovensku sa vo veži kostola nenachádza, bol odobratý pre vojenské účely v období prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa v kostole nachádzajú dva zvony. Takzvaný Starý zvon a krížsky zvon z roku 1661 (uliaty Matiasom Ulrichom).

V roku 1963 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Kontakt: 044/55 97 309

 

kaplnka kvačany

                                       Kaplnka Božského srdca na Dlhej Lúke - Kvačany

     Objekt pôvodne slúžil k uskladňovaniu obilia (sýpka). Neskôr bola kaplnka stavebne upravená a doplnená presbytárom a vežou. V roku 1900 bol osadený oltár s výjavom Božského Srdca Ježišovho.

Spočiatku sa slúžili sväté omše len na odpust, t.j. na Božské Srdce a neskôr v prvé piatky v mesiaci.

V roku 1989 sa pristavila sakristia a následne roku 1990 rozsiahla rekonštrukcia interiéru (obetný stôl, ambon, bohostánok, socha Božského Srdca a lavice.) V roku 2003 po rozsiahlej rekonštrukcii sa vymenila dlažba, postavil sa nový chór, náter strechy, omietka a maľovka vnútorných priestorov. Od roku 2003 sa slúžia v kaplnke dve omše v týždni a v nedeľu.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

kostol prosiek

                                                     Kostol sv. Alžbety Prosiek

        Ranogotický kostolík sv. Alžbety (pôvodne sv. Margity) s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou vežou postavili v obci na miernej vyvýšenine niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Prvá zmienka o stavbe je k roku 1397. Obec Prosiek sa v listinách spomína v roku 1287, pričom jej vlastníkmi boli zemianske rody Joobovcov a Kubínyiovcov, ktoré boli aj iniciátormi výstavby prosieckeho chrámu. Patrocínium sv. Margity Antiochijskej je doložené zmienkou v roku 1560. V období reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov (1580), ktorým slúžil až do roku 1673. Vtedy bol opätovne vrátený katolíckej cirkvi a došlo k zmene patrocínia na súčasné sv. Alžbety. Stavebné úpravy sa realizovali v 16. storočí v renesančnom štýle. Súčasnú podobu dostal kostolík po rozšírení v roku 1826, neoklasicistickej úprave fasád v roku 1880 a prístavbe západnej predstavanej veže v roku 1927.

V presbytériu sa dochovali gotické krížové klenby. Nachádza sa tu aj  hodnotná drevená krsteľnica a kazateľnica z konca  17. storočia, zvon z roku 1695. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža s lizénovým rámom má ihlancovú helmicu. Na južnej stene lode sa zachovali slnečné hodiny.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Správca farnosti: Farnosť je spravovaná "excurrendo" z farnosti Liptovský Trnovec.

Kontakt: 0911/236 831

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

kostol l.anna

                                                     Kostol sv. Anny Liptovská Anna

     Do začiatku 19. storočia stál v dedinke Liptovská Anna gotický kostolík nezvyčajného pôdorysu, ktorého patrónka dala obci aj meno. Postavili ho na svahu  v podhradí hradu Liptov niekedy v období  13 - 14 storočia  ako neveľkú stavbu s obdĺžnikovou loďou a kvadratickým presbytériom.

Na prelome 15. a 16. storočia prešiel kostolík neskorogotickou prestavbou, ktorej vďačí za svoj unikátny pôdorys, keď šírka lode i presbytéria je väčšia ako ich dĺžka. Obvodové múry stavby boli zvýšené a kostolík dostal aj nové portály v západnej a južnej stene lode. V tejto stavebnej etape zrejme pribudla zo severnej strany sakristia a úzka kostnica. Stavebné práce realizovali tí istí majstri, ktorí v rovnakom období pracovali na kúrii v Parížovciach. Svedčí o tom nález nadpražia kamenného portálu do sakristie, na ktorom bola rovnaká kamenárska značka ako       v Parížovciach.

Z architektonických detailov tu nájdeme dva portály do lode, oba s polkruhovým zakončením. Južný vstup zo začiatku 16. storočia má zachovanú aj jednoduchú výzdobu ostení a dnes ho sčasti kryje polorozpadnutá drevená zvonica. Západný portál, dodatočne osadený na terajšie miesto, pochádza z prelomu 15. a 16. storočia. Rozšírenú loď osvetľovali zrejme dve okná s lomeným oblúkom po stranách južného vstupu. Okno po jeho ľavej strane je dnes zamurované, to východné, napravo od portálu sa zachovalo. V interiéri pod týmto oknom je v stene štvorcová nika. 

Po požiari v roku 1805 začal chátrať a dnes sa z neho zachovala už len časť obvodových múrov.

V rokoch 1971 - 73 sa tu uskutočnil archeologický výskum, ani ten však nedal definitívnu odpoveď na otázku, kedy presne kostolík, datovaný v starších prameňoch už do polovice 13. storočia a prezentovaný niekedy ako románska stavba, vznikol. Okrem iného však priniesol napríklad aj nález nezvyčajnej kamennej krstiteľnice obdĺžnikového tvaru zdobenú motívom kríža.

     Od roku 2011 sa začalo s obnovou dovtedy zanedbanej a zarastenej stavby vďaka podpore dotácií z Ministerstva kultúry SR. Aj s pomocou skautov sa podarilo reštaurovať západný gotický portál a stabilizovať západnú a severnú stenu lode. Rekonštruovaná bola tiež severná stena presbytéria s portálom vedúcim do sakristie. Vyčistená bola aj vnútorná plocha kostolíka a jeho okolie.

 

 

Použitá literatúra: www.wikipedia.org, www.muzeum.sk, www.myregion.sk, www.wordpress.com, www.myliptov.sme.sk, www.apsida.sk