Navigácia

Obsah

Základné informácie obce Liptovská Sielnica

Samosprávný kraj Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Počet obyvateľov k 31.12.2017 602
Rozloha

1724 ha

Prvá písomná zmienka r. 1256

 

Milí spoluobčania, vážení užívatelia,

dovoľujeme si Vám dňom 27. marca 2018 predstaviť našu novú webovú stránku obce. Stále na nej pracujeme, dopĺňame informácie, aktualizujeme, preto akékoľvek pripomienky, nedostatky, zmeny či opravy, ktoré by bolo potrebné urobiť, opraviť môžete volať na tel. kontakt: 044/55 97 211, 0911/930 221, alebo e-mail: obecls@liptsielnica.sk.

Ďakujeme Vám za porozumenie, pomoc a spoluprácu

Obec Liptovská Sielnica

Obec sa nachádza na severnom brehu priehrady Liptovská Mara, v prekrásnom prostredí Chočských vrchov na západe a Západných Tatier na severe. Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola vodnou priehradou Liptovská Mara zaplavená stará Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25.8.1974. Nová obec je postavená cca 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.

     Malebnú zaplavenú dedinku nám pripomína len cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara, ktorá bola neskôr celá zaplavená. Zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.

 

Významné osobnosti obce:

Samuel AMBROZI - narodil sa 22. marca 1748 v Liptovskej Sielnici. Bol slovenský publicista a redaktor. Vynikal aj ako básnik a okrem vlastnej náboženskej a publicistickej tvorby bol aj redaktorom novín, kazateľom, či dištriktuálnym notárom. Zomrel 13. februára 1806 v Banskej Štiavnici.

Samo Bohdan HROBOŇ - narodil sa 24. augusta 1820 v Liptovskej Sielnici, kde aj 30. júla 1894 zomrel. Bol významný básnik, teológ a filológ. Bojoval za práva slovenčiny, pomáhal Ľudovítovi Štúrovi pri jeho činnosti. Jeho piesne a básne ukazovali krásu a zvučnosť slovenčiny.

Jur JANOŠKA (1856 -1930) - pôsobil ako kňaz v Liptovskej Sielnici v rokoch 1880 -1895. Bol jedným zo zakladateľov spolku Tranoscius, kde bol 26 rokov predsedom. Stal sa prvým generálnym biskupom evanjelickej a. v. cirkvi. Bol člen SNR, poslanec parlamentu v Prahe.

Ján MARŠALKOnarodený 27. januára 1878 v Liptovskej Sielnici. Bol slovenský sociálnodemokratický politik, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Zomrel 16. októbra 1951 v Liptovskom Mikuláši.

Andrej PLÁVKA (ps. Martin Podhorský, Plávka-Podhorský a i.) - zaslúžilý umelec, národný umelec, narodený 18. novembra 1907 v Liptovskej Sielnici. Básnik a prozaik, inšpirovaný Štúrovcami, P. O. Hviezdoslavom. Jeho diela boli preložené do mnohých cudzích jazykov. Bol vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov, riaditeľom knižného vydavateľstva Tatran, predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrel 11. júla 1982 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Andrej ROJKO - narodil sa 30. novembra 1824 v Liptovskej Sielnici, zomrel 10. decembra 1907 v Lome nad Rimavicou. Rímskokatolícky kňaz, osvetový pracovník, publicista. Vzdelaný, kultúrne a politicky rozhľadený, polyglot. Často prekladaný ako kňaz za svoje politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka. Vystupoval proti vysťahovalectvu, sektárstvu, horlil za spoluprácu Slovanov v monarchii, za upevňovanie vzťahov s Čechmi. Podporil aj slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši.

Karol SALVA - narodil sa 11. augusta 1849 v Liptovskej Sielnici. V rokoch 1870 - 1885 pôsobil ako učiteľ sielnickej evanjelickej školy. 13 rokov vydával časopis „Dom a škola“, ktorý bol veľkým prínosom pre národné školstvo. V Ružomberku zriadil tlačiareň, aby vydával slovenské knihy a časopisy. Pre perzekúcie bol nútený tlačiareň predať a v roku 1909 odišiel do USA. Pôsobil ako evanjelický farár v Clevelande, kde v roku 1913 zomrel.

Adolf Peter ZÁTURECKÝ - narodil sa 25. novembra 1837 v Liptovskej Sielnici. Po vyštudovaní tu pôsobil ako učiteľ, napísal stovky článkov, kde sa venoval školskej a domácej výchove dorastajúcej mládeže, vydal Slovenskú mluvnicu. Staral sa aj o kultúrne a mravné povznesenie slovenského ľudu. Roky zbieral slovenský folklór, ľudové hádanky, príslovia a porekadlá. Zomrel 1. júla 1904 v Brezne.